Pokiaľ nie ste fanúšikom vážnej hudby alebo muzikálov, predpokladám, že vám meno Jane Little (v preklade Janka Malá) nič nehovorí.

Bola to hudobníčka, ktorá si svoje meno naozaj zaslúžila – vysoká nebola ani 150 centimetrov a vážila okolo 45 kilogramov.

A napriek tomu jej ani takýto fyzický „hendikep“ nebránil, aby hrala na ten najväčší nástroj, aký v orchestri nájdete – kontrabas. Ten má v priemere viac ako 180 centimetrov a aj vyšší hudobníci si k nemu zvyknú brať vysokú stoličku. Nuž, viete si predstaviť, ako vtipne musela Jane vyzerať, keď vedľa neho stála.

Muzikantka začala svoju profesionálnu kariéru v roku 1945 v Atlanta Symphony Orchestra, ktorý je dnes jedným z najznámejších a najzvučnejších mien vo svete klasickej hudby. Vyhral niekoľko ocenení Grammy a ich hudbu si môžete vypočuť v mnohých známych filmoch (napríklad Útek z väznice Shawshank, Harry Potter, Mlčanie jahniat, Podivný príbeh Benjamina Buttona).

Ale naspäť k Jane. Napriek rozličným oceneniam vrchol jej kariéry prišiel vo februári 2016, kedy sa stala nositeľkou Guinessoveho rekordu. Ocenenie získala za najdlhšiu profesionálnu kariéru v tom istom filharmonickom orchestri. Verte či nie, tú istú prácu v tom istom orchestri vykonávala dlhých 71 rokov. 

Diváci v sále odmenili Jane päťminútovým standing ovation, na znak úcty a poďakovania za neuveriteľnú kariéru. Ona, zjavne dojatá, sa všetkým poďakovala a povedala, že milovala každý jeden moment a že sa teší ešte na veľa ďalších. Napriek pokročilému veku bola jej technika stále výnimočná.

O pár mesiacov neskôr, v máji 2016, hrala v jednom zo svojich mnohých vystúpení. Len krátko pred posledným tónom zrazu prestala hrať. Diváci i kolegovia hudobníci videli, ako odpadla. Snažili sa jej pomôcť, poskytli prvú pomoc a odviezli ju do nemocnice, ale nedalo sa nič robiť.

Jane Little zomrela.

No a prečo vám tento jej príbeh opisujem?

Lebo si myslím, že toto je ten najkrajší spôsob, akým môže uznávaný umelec odísť z tohto sveta – počas toho, ako robíte niečo, čo ste celým srdcom milovali.

Veľmi mi to pripomína okolnosti, za akých zomrel u nás na Slovensku Milan Lasica. Keď dospieval pesničku „Ja som optimista“, keď stál na javisku, keď mu diváci tlieskali.

Povedzte mi, koľko ľudí poznáte takých, že ešte aj v 80-ke robia stále to isté remeslo, to, ktorému sa venovali celý život?

Koľko ľudí poznáte takých, že robia, čo by chceli robiť aj keď budú mať 80?

A koľko ľudí poznáte, čo žijú tak, že vôbec budú v 80. rokoch ešte schopní pracovať, obohacovať tento svet?

Nech sú Jane Little i Milan Lasica inšpiráciou všetkým, ktorí majú 20, 30, či 40 rokov a cítia sa unavení, vyhorení, že im ušiel vlak. Vek je len číslo. Vy nikdy nebudete príliš starí a nikdy nebude príliš neskoro začať robiť veci, ktoré naozaj ľúbite.

Druhou zaujímavosťou v prípade Jane Little bol názov toho jej posledného muzikálu. Volal sa totiž „There is no business like showbusiness“, teda že žiaden iný biznis nie je ako šoubiznis.

Veru, talentovaní umelci dokážu na pódiu zázraky. Verte či nie, dokonca vedia pomôcť aj vyhrať vojnu a pritom zachrániť desaťtisíce životov.