Myslíte si, že máte veľkú konkurenciu, málo peňazí, nedôverčivých zákazníkov, že celý svet je proti vám?

Tak aj tak sa nechytáte na Clarenca Birdseyea. Bol to prírodovedec, ktorý mal obsesiu v preparovaní zvierat. Vďaka svojmu koníčku sa dostal pracovne až na sever Kanady, kde v zime býva aj – 40. Príroda sa tam rozhodne s nikým nemazná.

V tých teplotách išiel na rybačku a zistil, že keď aj nejakú rybu chytil, po vytiahnutí z vody rýchlo zamrzla. Zároveň ale po rozmrazení chutila parádne, skoro ako čerstvá.

Na tú dobu to bol pomerne revolučný objav. V USA sa totiž v tom čase zvyklo mraziť pri teplotách okolo nuly, čo znamenalo, že mrazenie aj dlho trvalo, aj v jedle vznikali ľadové kryštáliky a bola z toho akurát tak riadna kaša.

Clarence si spojil dve a dve dokopy a založil biznis, ktorý bude predávať mrazené tovary.

Lenže viete, aký to malo háčik?

Že najprv musel vymyslieť mrazničky, v ktorých by to celé vedel ultrarýchlo zmraziť. Neexistovali žiadne, tak ich vynašiel a neskôr patentoval.

A potom musel vymyslieť super zaizolované vagóny, v ktorých by sa udržala nízka teplota, kým sa to prepraví.

A potom musel presvedčiť hypermarkety, nech si od neho prenajmú mrazničky, v ktorých by sa to predávalo.

No a aby to nemal príliš ľahké, musel presvedčiť aj zákazníkov o tom, že zmrazené jedlo môže byť kvalitné. Nemal vtedy tento segment dobrú povesť, ľudia poznali len tie kašovité nechutné „maglajzy“.

Nuž, a ako to celé dopadlo? Prírodovedec, ktorého bavilo vypchávať zvieratá, vytvoril odvetvie, ktoré má odhadovanú celosvetovú veľkosť 97 miliárd dolárov ročne. Ten jeho start-upík má len v USA podiel 27 %.

A tým sa plynulo dostávam aj k dnešnej pointe newslettru o budovaní úspešných firiem. Že to, čo sa vám zdá ako ľahká rozprávková jazda, kde stačilo mať víziu a nepočúvať kritikov, je v skutočnosti skôr snaha o to, prežiť čo najdlhšie.