Aj dnešný skutočný príbeh je ukážkou toho, ako fakt veľmi dôležitá je uveriteľnosť komunikácie.

Uveriteľnosť vašich reklám určite zvýšite, ak ju budú odporúčať tie najprestížnejšie slovenské médiá. Pekne natívne, medzi iným redakčným obsahom.

Vďaka odporúčacím oknám Engerio to všetko môžete spraviť rýchlo a efektívne z jedného miesta. #reklama

—

Viete, ako sa jeden z najzárobkovejších filmov všetkých čias najzárobkovejším stal?

Bolo to dávno pradávno, ešte v rokoch 90., v dobe kešu, čo si dvaja spolužiaci-filmári povedali, že natočia spolu nejaký originálny film.

Malo to len jeden drobný háčik: boli neznámi, nemali silné osobné značky (ako budete mať vy, keď sa zapojíte do našej výzvy. Rýchlo, už sme začali), ani veľkého distribútora, ktorý by im to zafinancoval. 

Zato mali úplne minimálny rozpočet. Čiže vlastne bežný život mnohých dnešných marketérov. 🙂

Veru, museli ten film tí dvaja najprv natočiť čo najlacnejšie a potom museli nejako presvedčiť médiá, aby o tom zadarmo napísali, a tiež ľudí, aby si to ústnym podaním šírili.

Skrátka, potrebovali virál!

Lenže ešte raz, boli 90. roky, Zuckerberg vtedy ešte len v lavici na základnej škole sedel a o Facebooku sa mu ani len nesnívalo. YouTube a Twitter a vôbec hocijaký web 2.0 neexistovali.

Tak ako teda na to?

Presne z takejto núdze, z týchto limitujúcich faktorov, sa zrodil nápad na mysteriózny horor „Záhada Blair Witch“. Pamätáte si ho ešte?

Jeho dej sa odohráva v roku 1994 v lese v americkom Marylande, pri mestečku Blair. Tam traja študenti-filmári prišli natočiť dokument o miestnej kanibalistickej príšere. Lenže oni sa stratili a už nikdy ich nenašli…

Až o štyri roky neskôr sa policajtom podarilo nájsť videopásky z kamier a z nich sa vyskladal práve spomínaný Blair Witch, ktorý kompletne vidíte cez oči tých troch. Ako vystrašení bežia nočným lesom, kričia a plačú, trasie sa im kamera v rukách…

Táto myšlienka bola základným stavebným kameňom marketingu filmu a vlastne všetkého toho úspechu, ktorý nasledoval. Tým, že sa to tvárilo ako naozajstný dokument, tak nikto okrem tvorcov netušil, či sa to naozaj stalo, alebo je to len vymyslené. Autenticita, to je to slovo, čo sa na to dnes používa!

Celý rok pred uvedením filmu do kín spustili webovú stránku, kde ste našli detaily: fotky spustnutého táboriska, stanov, kamier, zápisníkov, stien popísaných divnými znakmi. K tomu ste si mohli prezrieť policajné záznamy či výpovede svedkov. 

Celú tú príšeru z Blair vydávali za pravdivú, ale v skutočnosti bolo všetko vymyslené.

Na filmovom festivale, kde autori vedeli, že bude kopa distribútorov s veľa peniazmi hľadajúcimi kvalitné snímky, polepili pekne lowcostovo pouličné stĺpy plagátikmi zmiznutých osôb, hercov z filmu.

Do ohníka tiež dúchali na rozličných filmových fórach, v diskusiách pod článkami na spravodajských portáloch… všade, kde sa len dalo. Za málo peňazí, pomôž si ako len vieš.

No a veru, podarilo sa!

Film, ktorý natočili samotní herci (naviac neskúsení, to bola jedna z podmienok na kastingu), za osem dní, na kamery z požičovne (požičiavali si ich v piatok, lebo cez víkend bolo zatvorené a oni tak získali dva dni zadarmo), bez predpísaných dialógov (museli improvizovať), za dokopy 60 000 dolárov, bol taký autentický, taký inovatívny, aj obsahovo aj marketingovo, že len v kinách zarobil takmer 250 miliónov dolárov, teda 4000 (!!!) násobok pôvodných výrobných nákladov.

Úplne iný príbeh je môj vlastný o tom, koľko peňazí som zarobil na YouTube za 12 miliónov videní. Je to dosť smutné, no stále na rozdiel od Blair Witch pravdivé! 🙂

 V každom prípade, dodnes je to jeden z najzárobkovejších filmov s najväčším virálnym marketingom, dlhé roky pred tým ako sme virály takým slovom označovali.

Ale aspoň máte čierne na bielom, ako veľmi sa vám oplatí byť autentickí.