Už ste niekedy uvažovali, čím všetkým si musia prechádzať začínajúci podnikatelia?

A čo všetko sú ochotní podstúpiť?

Meno Simon Griffith vám isto nič nehovorí, veď koho to zaujíma, nejaký produktový dizajnér z Austrálie.

Pred 10 rokmi ale zistil niečo, čo mňa zarazí ešte aj dnes: viac ako 2 miliardy ľudí na svete nemá prístup k splachovaciemu záchodu.

2 miliardy. Veď to je každý štvrtý človek na zemeguli!

Nech sa páči, to si rovno môžete zapísať do svojho denníčka vďačnosti, akí bohatí v skutočnosti ste, ako dobre sa máte, že si takéto veci dávno ani neuvedomujete.

Ale poďme naspäť k Simonovi, ktorý nikoho nezaujíma.

Kde videli iní utrpenie z toho, koľko ľudí ani len nemôže dôstojne potrebu vykonať, on v tom zacítil biznisový potenciál. Doslova. A tak založil firmu, ktorá vyrába bambusové bio-eko-raw toaleťáky zo 100 % recyklovateľných materiálov (ekológia bola veľmi in v marketingu už aj pred 10 rokmi).

Svoj biznis pomenoval „Who gives a crap“, ktorý je v angličtine dvojzmyslom – môžeme to preložiť ako „koho to zaujíma“, ale aj ako „kto vykonáva potrebu“💩. Na dvojzmysloch stavali všetku svoju komunikáciu od samotného začiatku.

Mali teda produkt, ktorý pravidelne všetci potrebujeme (minimálne tých zvyšných 6 miliárd ľudí). Jasne sa odlišovali – záchodovým humorom aj ekologickosťou. No a aby to malo aj dobročinný rozmer, 50 % svojich ziskov sľúbili venovať na budovanie záchodov a celkovo lepších hygienických podmienok v rozvojových krajinách.

Ale veru napriek tomu začiatky neboli ružové, práve naopak:

1. obrovská zabehnutá konkurencia, 
2. komoditný trh s ultra nízkymi maržami,
3. nikto ich značku nepoznal.

Naviac potrebovali vyzbierať 50 000 dolárov, aby vôbec mohli vyrobiť prvú várku tovaru.

Viete, čo urobili?

Zakladateľ firmy spustil crowdfundingovú kampaň, v ktorej si sadol na záchod a povedal, že z neho nezíde, kým tých 50 000 nevyzbierajú. A tak aj urobil. Spustil livestream a sedel. 🙂

Tým okamžite zaujali a získali veľké promo v médiách, na sociálnych sieťach a celkovo sympatie ľudí po svete. 

Simon, na tróne sediaci startupista, ktorý nikoho nezaujímal, získal tie peniaze a mohol zliezť zo záchoda po 50 hodinách, 16 minútach a 34 sekundách.

No a dnes?

Dnes si môžete objednať ich papier domov, formou predplatného. Teda vždy, keď Vám dochádza, vám príde rovno nový. Prípadne, ak máte vyššiu spotrebu, posledné tri kusy označujú ako „núdzové rolky“. Jasne tým naznačujú, že treba doobjednať, lebo ako tvrdia, „ak tak neurobíte, to, čo sa stane, nebude pekné“.

Vraj predajú 28 kotúčikov každú sekundu. Majú viac ako 23 000 hodnotení. V 2021 získali veľkú 41 miliónovú investíciu na ďalšiu expanziu (áno, 41 miliónov pre chalanov, čo predávajú toaleťák). No a za tých 11 rokov venovali 11 miliónov do rozvojových krajín (teda druhých 11 miliónov im zostalo ako zisk).

A z toho mi vyplývajú dve poučenia na dnes:

Po prvé, aby ste videli, na čom všetkom dokážete postaviť veľký profitabilný biznis, čo všetko dokáže kreativita. Inovovať môžete aj taký produkt, ktorý sa inovovať nedá. Nudnú nesexy komoditu so silnou konkurenciou.

Po druhé, aby ste sa nebrali tak vážne, aj tak to fakt nikoho nezaujíma! Keby ste prestali existovať, zákazníkom by trvalo presne 0,0 sekundy, kým by Vás nahradili. Mohli by ste byť pokojne aj Facebook.

Keby to aj náhodou nevyšlo, aspoň budete mať perfektný pocit, že ste tým žili, snažili sa, skúšali. A pozriete sa do svojho denníčka vďačnosti a poviete si, že „mám aspoň ten blbý splachovací záchod“.

Necítite sa hneď uvoľnenejšie? 🙂