Z niečoho, čo mal byť prvoaprílový žartík, bola nakoniec šesťmesačná virálna kampaň.

V rozličných rozhovoroch tvrdili, že mali čo vysvetľovať a aj tak stratili časť klientely. Ale že to stojí za to, lebo zmena vychádza z nás, zákazníkov, ktorí svojím správaním dokážu firmám vysvetliť, čo sa patrí a čo nie. A to je predsa väčší tlak ako dokáže kedy vyvinúť akákoľvek vláda či zákon.

Naviac takto, za minimum námahy a nula peňazí, sa dostali do televízie a novín po celej krajine. Ba čo viac, po celom svete. BBC, Guardian, SkyNews, Independent, The Sun, Buzzfeed… Veď ešte aj nejaká Kuna vo svojom newslettri o nich vraj píše.

Nuž viete, ako celý tento príbeh dopadol?

Žiaden hollywoodsky happy end sa nekonal.

Hype opadol, s tržbami to príliš nepohlo, ľudia zabudli a majitelia po pár mesiacoch oznámili, že prevádzku po šiestich rokoch zatvárajú. Nuž vidíte, takto dopadla super kreatívna myšlienka, ktorá by isto vyhrala ceny, ale na záchranu biznisu to zjavne nestačilo.

A čo z toho vyplýva pre nás, marketérov?

Že reči sa hovoria a chlieb sa je. Škaredá a krutá pravda o ľudskej náture je tá, že sa v prvom rade staráme o komfort seba a svojich najbližších, až potom príde na rad okolie. Teda, že plastové vrecká v oceánoch budeme riešiť vždy až po tom, čo máme plnú chladničku a bruchá.

Keď mi neveríte, tak si urobte experiment. Choďte sa spýtať ľudí, ktorí každý deň stoja sami v aute v zápchach do Bratislavy, či sú proti globálnemu otepľovaniu. Určite veľká väčšina bude. Čo ak by to však znamenalo vystúpiť z komfortnej zóny a ísť vlakom či autobusom? To si už takí istí nebudú a dajú vám 100+ perfektných dôvodov, prečo to nejde.

Tá dobrá správa je, že s tým viete niečo robiť a využiť to vo svoj prospech, aby ste boli lepšími a efektívnejšími v komunikácii. Pozrite si video, v ktorom je hlavný hrdina zákazník, váš produkt hrá vedľajšiu rolu.