Chcete vedieť, aké je to najväčšie tajomstvo všetkých tých slávnych, bohatých a talentovaných umelcov, športovcov, podnikateľov, tvorcov?

Tak mi dovoľte predstaviť vám Georga Shubu, isto ho nepoznáte. 

Bol pálkarom za vychýrený Brooklyn Dodgers, jeden z najlepších amerických bejzbalových tímov 50. rokov. Štyrikrát s nimi vyhral Národnú Ligu a raz Svetovú sériu, vôbec prvýkrát v histórii klubu.

Mal také silné údery, že ho fanúšikovia aj hráči prezývali „brokovnica“ (Shotgun). Loptičky odpaľoval pozdĺž čiary a potom prudko padali nadol.

Shotguna však najviac preslávil úplný iný, kontroverzný moment, ešte na začiatku jeho kariéry. Bol to totiž vôbec prvý hráč, ktorý v zápase podal černochovi ruku. To vtedy, keď jeho spoluhráč, Jackie Robinson, odpálil home run a pre svoj tím získal tri body. Ako dobiehal na domácu métu, George mu pogratuloval, podal ruku… a presne v tom istom momente stlačil fotograf spúšť.

Veľké haló to vo vtedajšej segregovanej spoločnosti vyvolalo, pokojne si vygooglite „Stisk storočia“ (Handshake for the century).

„Nezáleží mi na farbe jeho pleti, pokojne nech je aj krikľavá. Bol naším najlepším hráčom, pomohol nám vyhrať zápas,“ vysvetľoval George médiám.

Keď so Shubom po skončení kariéry istý športový novinár robil rozhovor, rozplýval sa nad tým, ako prirodzene a ľahko mu to odpaľovanie išlo. Vraj dával úplné delovky a ešte sa pri tom usmieval. „No, skrátka vy musíte mať prirodzený talent, od Boha,“ vravel mu.

Shuba sa len pousmial a ukázal mu hŕbu papierov, ktoré vytiahol zo stola. Na nich bola hromada tabuliek, štvorčekov vyplnených veľkým písmenom X.

Tomu novinárovi prezradil, že vždy mimo sezón, každý jeden večer, urobil so svojou 1,2 kilovou baseballovou pálkou 600 švihov.

Po každých 60. pokusoch si urobil krížik a do postele nešiel až kým ich nemal 10.

„600 odpalov každý večer, 4200 za týždeň, 46 200 za celú zimu, 15 rokov vkuse. Toto ty nazývaš prirodzený talent?“ s úsmevom na perách sa pýtal George.

Skrátka, tento človek (mimochodom, obaja rodičia boli Slováci, imigranti do USA) len tak, mimo tréningu, keď ho nikto nevidel, švihol takmer 700 000-krát do vzduchu. Istý psychológ to neskôr pomenoval ako „pozitívna závislosť“, teda keď niečo robíte s takou vášňou, až sa chováte ako závislák. Práve tá závislosť, tá vášeň, to bola jeho skutočná kariéra.

Takže vidíte, také je tajomstvo všetkých tých nadaných športovcov, umelcov, podnikateľov, tvorcov.

Verte mi, že talent je preceňovaný.

Schopnosti, ktoré budú ostatní tak veľmi obdivovať (a možno závidieť) získate tým, že hodiny, tisíce hodín, urobíte dookola tie isté opakovania tej istej činnosti.

Až tak veľmi, že nad tým vlastne už ani nerozmýšľate, tak prirodzene to ide ako keď dýchate.

A to je vlastne ten dôvod, pre ktorý vám zas a znova odporúčam robiť to, čo naozaj ľúbite, pri čom strácate pojem o čase, čo by ste robili aj zadarmo, čo je vaša „pozitívna závislosť“.

Shuba nešiel spať, kým 600-krát neodpálil.

Ja nemôžem ísť spať kým nedopíšem tento newsletter, napriek tomu že práve naskočilo 1:12.

Prajem vám, nech sa stane vaša závislosť, vaša vášeň, vašou skutočnou kariérou. 

A pokiaľ to tak z akéhokoľvek dôvodu nemáte, neskáčete v pondelok ráno z postele že „hurá, idem do práce“, potom vám odporúčam jediné – zmeňte to. V našom Time management kurze k tomu máme samostatné cvičenia a kapitoly.

Život je príliš krátky a čas príliš vzácny na to, aby ste ho míňali na hlúposti. 🙂