Jediný háčik je v tom, že vytvoriť také niečo trvá veľmi veľa času (= dekády) a stojí veľmi veľa peňazí (= milióny a vyššie). To by vám zase potvrdili v Coca-Cole, aj vďaka ktorej dnes poznáme Deda Mráza ako tučného usmievavého deduška v červenom.

Akurát, že tie Lindt čokoládové zajačiky boli také úspešné, tak veľmi ich ľudia nakupovali, že si to nemohla nevšimnúť konkurencia, konkrétne tá z Lidlu. Tento reťazec zase dlhodobo razí stratégiu „kvalita za najnižšiu cenu“. Na tú sú zjavne takí pyšní, taká je pre nich dôležitá, že aj napriek hrozbe pokút a negatívnej publicity využívajú porovnávaciu reklamu, ktorá je zo zákona zakázaná. O tom vám môžem napísať nabudúce, odpíšte mi na tento e-mail a dajte vedieť, ak vás to zaujíma.

V každom prípade, v Lidl spravili to, čo robia bežne. Zobrali populárny produkt (lebo majú dáta), vyrobili ho v obrovských kvantitách (lebo tak stlačíte cenu) a „odrezali značku“ (lebo aj za tú zákazníci dostávajú prirážku). Výsledkom bol zajačik, ktorý vyzeral takmer rovnako, chutil takmer rovnako, ale stál polovicu peňazí. Veď posúďte sami.