No, a viete čo?

Kým som sa ráno zobudil, tento jediný obrázok, s nulovou pridanou hodnotou odo mňa pre odberateľov, mal viac reakcií a vyšší zásah než v tom čase drvivá väčšina iných mojich príspevkov.

„Naozajstný“ text o kampani, aj s mini analýzou a poučením na konci som neskôr tiež publikoval… A mal zlomkové čísla. Už bol pravdepodobne dlhý, príliš analyzoval… Kto má na také niečo v dnešnej dobe čas?

A aká je moja pointa?

Ľudia majú záujem o povrchné a rýchle informácie. Vidím pekný obrázok, šup lajčík a idem ďalej, nech mi to všetko ostatné neujde.

Je úplne logické, že keď aj vy budete prispievať kade tade všelijaké pekné vtipné reklamy, motivačné citáty, zlaté videá mačičiek a malých detí, tak sa to bude šíriť ako letný požiar.

Keď budete zdieľať seriózne správy, analýzy, komentáre, tak to už nie je také sexy. To sa už nebude tak šíriť. Možno aj dostanete škaredé komentáre od iných analytikov, komentátorov a expertov. Bude to určite menej motivujúcejšie, budete mať väčšiu chuť ísť naspäť k tým vtipným a roztomilým obrázkom.

Ale spýtajte sa sami seba: ktorý z tých dvoch druhov obsahu z vás urobí rešpektovanú autoritu v danej oblasti? Takú, ktorej by ste za radu neváhali zaplatiť, ktorú by ste si chceli najať na svoj najbližší veľký dôležitý projekt?

Prezradím vám tajomstvo: z lajčíkov sa ešte nikdy žiaden marketér nenajedol.

Tak sa nedajte zmiasť nepodstatnými vecami.