Tento experiment by im dnes zakázali

Toto je jeden z marketingových newsletterov, aké pravidelne 2x týždenne zasielam.

Ak sa vám páči, prihláste sa na odber a budem ich posielať aj vám. ❤️

Počuli ste už o brutálnom, tzv. „hope experimente“ (hope = nádej)?

Ak máte slabý žalúdok, ak sa práve chystáte obedovať, alebo ak nemáte 18 rokov, prosím, tento e-mail prestaňte čítať.

Aj keď veľmi dobre viem, ako tieto „zákazy“ fungujú, minimálne na mňa. Hneď je to zaujímavejšie, o to viac si to teraz chcete prečítať, však?

Nuž, dobre, tu máte príbeh o tom pokuse plnom falošnej nádeje.

Na Harvarde v 50. rokoch dali krysy do nádoby s vodou tak hlbokou, že žiadna ich končatina nemohla oddychovať. Aby prežili, museli stále plávať.

Do 15 minút to tie zvieratá väčšinou vzdali a utopili sa.

(V tom období to bolo normálne, dnes by ich zažalovali za týranie zvierat.)

A potom, iné krysy, tesne pred utopením vytiahli, osušili, nechali chvíľu oddýchnuť… A dali naspäť do vody znova bojovať o život.

Niekoľkokrát toto zopakovali (zachránili a dali naspäť), aby tie zvieratá naučili, že majú nádej, že sa nemajú vzdávať.

Čo si myslíte, ako dlho nakoniec vydržali?

Tipnite si číslo.

40 – 60 HODÍN!

Presne tak, tie vysilené zvieratá, ktoré už nevládali, boli schopné tak veľmi posunúť svoje limity. A to len vďaka tomu, že mali nádej, že dúfali, že bude lepšie, že ich niekto zachráni.

Je to celé citlivé a kontroverzné, samotní odborníci sa nevedia zhodnúť, čo to všetko môže znamenať, takže radšej si sami urobte záver každý za seba, ako uznáte za vhodné.

Ja sám som bol v živote už toľkokrát prekvapený, čo všetko dokáže odhodlaný, vytrvalý človek s cieľom.

Napríklad v New Yorku majú ultramaratón, ktorý má 5 TISÍC (!!!) kilometrov. To je ako keby ste si odbehli z Bratislavy do Londýna a naspäť. A potom znovu!

Ten beh trvá takmer 2 mesiace a je taký dlhý, že niektorí bežci sa počas neho nechajú aj ostrihať.

David Goggins, prezývaný aj „najtvrdší muž na planéte Zem“, pre ktorého je bežné zabehnúť si 300+ kilometrové preteky, tvrdí, že v momente, keď ste na absolútnom dne a myslíte, že už nedokážete spraviť ani jeden krok, presne v tom momente Vám ostáva v zásobníku ešte 70 %.

Inými slovami, keď myslíš, že nevládzeš, tak pridaj, lebo stále myslíš.

Hovorím si to vždy na plávaní, keď na konci ťažkého hodinového tréningu nevládzem, ale tréner mi povie: „Tak, a ešte 300 metrov motýlik“.

Tá vzdialenosť a tým plaveckým štýlom, často mám pocit, že sa to už nedá.

Ale keď sa do toho pustím, tak sa vždy zameriam na najbližší záber. Ešte jeden zvládnem, hovorím si.

A druhý potom tiež a ten ďalší tiež… Až to napokon týmto spôsobom odplávam celé.

Nakoniec mám z toho super pocit a celé ma to učí nevzdávať sa v ťažkých situáciách.

Úplne rovnaké som to mal aj pri mojej tvorbe. Stokrát som sa na to chcel vykašľať. Ale vždy som to nakoniec dal, pretože pravidelným opakovaním sa z tvorby stal zvyk. Ako keď si večer umyjete zuby, aj keď sa Vám veľmi nechce.

To je jeden z dôležitých prvkov, ako sme získali 10 000 odberateľov a milióny videní na YouTube. O tých zvyšných, ako sa zlepšovať, ako zvládať kritiku, ako testovať a experimentovať, ale aj čo všetko nevyšlo sme natočili najnovšie video.

Nevzdávajte sa, vytrvajte, pracujte postupne a dlhodobo na svojich snoch a cieľoch, nech sú akokoľvek veľké. A nemôžete neuspieť.

Držím palce.

Filip

Filip

ODPORÚČAME VÁM: 

Toto bol jeden z marketingových newsletterov, aké pravidelne 2x týždenne zasielam.

Ak sa vám páčil, prihláste sa na odber a budem ich posielať aj vám. ❤️