Ako 25-ročného, dlho pred tým, ako sa stal Július Cézar panovníkom Rímskej ríše, ho zajali piráti. Žiadali za neho obrovské výkupné, 20 talentov striebra. To je cca 660 kg, v súčasnej hodnote cca 420 000 eur. On ich ale vysmial. Vraj nevedia, koho zajali a nedovolí im, aby ho vymenili tak lacno. Sám im potom navrhol, že je hodný minimálne 50 talentov. Len si predstavte tých zmätených pirátov. Nestáva sa vám každý deň, že obeť žiada vyššie výkupné. 😊

Nechali však Cézarových mužov vrátiť sa naspäť a vyzbierať peniaze.

V Ríme, v jeho neprítomnosti, sa tak zrazu stal známym a váženým. Veď predsa nikdy predtým nepýtal nikto tak veľa za zajatca. Musí to byť veľmi dôležitá osoba! Po 38. dňoch sa horibilné výkupné vyzbieralo a Cézar sa razom dostal medzi politickú špičku. Zároveň to bol moment, kedy vynašiel niečo, čo ekonómovia o takmer 2000 rokov neskôr pomenovali ako Veblenov efekt. 

Čo je to Veblenov efekt?

V škole sme sa učili, že dopyt po tovare závisí od jeho ceny. Čím vyššiu cenu za produkt pýtate, tým menej ľudí ho chce.

Ale všetko má nejaké výnimky a Veblenov efekt znamená úplný opak – čím vyššia cena, tým vyšší dopyt. Hovoríme o luxusných tovaroch a službách, ako napríklad exotických autách, luxusnej móde, šperkoch, umení, ale aj známych právnikoch či riaditeľoch firiem. 

Tieto veci často nebývajú „lepšie“. Biele tričko Balenciaga za 550 dolárov vám prinesie tie isté funkcie ako to z hypermarketu za 5 dolárov.

Ale kvôli funkčnosti ho nekupujete.

Vy ho kúpite z dvoch dôvodov:

1. Máte potrebu ukázať svoj spoločenský status, že ste na tom lepšie ako vaši susedia, kolegovia, príbuzní. Veď predsa ten, kto nosí drahé značkové veci, kto má iPhone za 1500 eur, tomu sa musí v živote dariť!
2. Veríte, že vyššia cena znamená vyššiu kvalitu.

Ľudia na ulici ochutnávali dve torty. Obidve rovnaké, vyrobené z tých istých ingrediencií, v tej istej rúre, za ten istý čas. Jediný rozdiel bol v cene – prvá stála 15 dolárov, druhá 55 dolárov.